História a zloženie tibetských mís


     História spievajúcich misiek sa písala v regióne, ktorý zahŕňa Nepál, severnú Indiu a západočínsku oblasť, ktorú poznáme ako Tibet. Všeobecne nazvime túto oblasť ako himalájska. Hoci teda názov “tibetské” misy nie je úplne presný a misy sa do tejto oblasti dostali naozaj až trochu neskôr, v západnom svete je tento názov ustálený a preto zostaňme pre zjednodušenie aj ďalej pri názve tibetské misky alebo spievajúce misky. Misy zo všetkých týchto oblastí majú takisto svoje špecifiká ako napr. hrúbka stien, farba, tvar, typické zloženie, zdobenosť, gravírovanie a rôzne iné. Ich ukážky môžte vidieť nižšie.


Ukážky typov mís:

misa z indickej oblasti Assam
misa z indickej oblasti Assam
tibetská misa s čiernou patinou
misa s čiernou patinou

gravírovaná spievajúca misa
gravírovaná misa
misa s reliéfom
Miska s vnútorným reliéfom a písmom Devanagari
spievajúca miska s podstavcom
spievajúca miska s podstavcom
japonská spievajúca misa
japonská misa
klasická zlatá lesklá tibetská miska
klasická nepálska zlatavá miska
pyramídová spievajúca misa
pyramídová miska


     Spracovávanie kovov v tomto regióne teda má už niekoľko tisícročnú tradíciu. Aj keď neexistujú presné záznamy o vzniku výroby tibetských misiek, predpokladá sa, že už v časoch žijúceho Buddhu, čiže v polovici prvého tisícročia pred naším letopočtom, existovali remeselníci v tejto oblasti.
     Aj keď zvádza myslieť si, že misy alebo iné bronzové predmety boli používané hlavne ako náboženské pomôcky hlavne v budhizme, nie je tomu celkom tak. Tibeťania, alebo všeobecne ľudia z okolia Himalájí, mali už skôr svoje vlastné animistické náboženstvo – šamanizmus. V centre uctievania tohto náboženstva boli najmä sily prírody, živly, rôzni duchovia a tiež ich vlastné božstvá. A hoci sa budhizmus neskôr stal dominantným náboženstvom a filozofiou, ešte dodnes sú v ňom badateľné tieto prvky pôvodného animistického náboženstva - šamanizmu.  Preto budhizmus v tejto oblasti je nazývaný aj tibetský budhizmus.
budhistickí mnísi počas uctievania
budhistickí mnísi počas uctievania, všimnite si tibetskú misu v strede
     Bronzové predmety slúžili aj na náboženské účely, počas obradov, pri obetovaní alebo pálení kadidla, avšak ich časté využitie bolo v domácnostiach. Misy teda slúžili na varenie, uskladňovanie potravín a podobne, teda na rovnaký účel na aký dnes slúžia v domácnostiach dajme tomu plastové misy, porcelán alebo klasické hrnce. Misy, ktoré by sme mohli nazvať ako “spievajúce misy”, však majú históriu o trochu kratšiu, približne 2000 rokov. Ich predchodcami boli hlavne bronzové zvony.
     Keďže v Ázii je tradícia výroby nástrojov alebo predmetov z kovu veľmi stará, bolo by mylné predpokladať, že umenie spracovávania kovov v Himalájskej oblasti aj vzniklo. Doba bronzová v Číne prebiehala približne pred 3500 rokmi. V iných oblastiach Ázie sa dokonca našli bronzové nástroje ešte z omnoho skorších čias. Toto umenie teda pravdepodobne preniklo do Himalájskej oblasti z východu, teda z Číny, ktorá bola v tej dobe po viacerých stránkach vyspelejšia. Živnú pôdu tu našlo toto remeslo najmä vďaka bohatým zásobám kovovej rudy.


Zloženie tibetských mís:



     Či už u predajcov alebo v literatúre sa zrejme často stretnete s tvrdením, že tibetské spievajúce misy sú vyrobené zo siedmich kovov. Týmito podľa starej tradície sú:
- zlato
- striebro
- meď
- cín
- železo
- olovo
- ortuť
 
     Nie je tomu celkom tak. Pokiaľ by naozaj každý z týchto kovov bol výraznejšie obsiahnutý v spievajúcich miskách, pravdepodobne by boli podstatne drahšie a čo je dôležitejšie, už by neboli až tak spievajúce. Pre samotný zvuk misy sú totiž podstatné iba dva z týchto siedmich kovov: meď a cín a to v približnom pomere 80% až 85% medi a 15% až 20% cínu. Takáto zliatina sa nazýva aj bronz alebo zvonový bronz, zvonovina. Zlato, striebro a železo sa v misách môžu vyskytovať a zvuku nemusia byť na škodu, prípadne získa misa s ich prispením zvláštnu zvukovú charakteristiku, ale sú to väčšinou len stopové množstvá. Olovo a ortuť nie sú pre zvuk podstatné, ale taktiež sa v tradičných misách môžu vyskytovať vo veľmi malých množstvách.
zloženie tibetských mís
Rozdiely v zložení bronzu a mosadze
     Podobnou zlúčeninou, z ktorej sa tiež vyrábajú spievajúce misy alebo hudobné nástroje všeobecne, je mosadz. Meď je taktiež prítomná v tejto zliatine, ale cín je tu nahradený zinkom. Tu je približný pomer 60% medi k 40% zinku. Mosadz je mäkkší materiál ako bronz, je mierne náchylný ku korózii a taktiež nedosahuje až takú čistotu zvuku ako pri bronze, aspoň čo sa týka spievajúcich mís. Pri iných hudobných nástrojoch však môže byť mosadz vhodnejšia.
 
     V súčasnosti sa vyrábajú aj moderné terapeutické misy, kde sa na výrobu mís používajú len extrémne čisté kovy a výroba už prebieha modernými metódami 21. storočia, neporovnateľými s pôvodnými postupmi používanými v himalájskej oblasti. Takýmto spôsobom sa dajú vyrobiť misy v opakovateľnej vysokej kvalite a so zvukovými vlastnosťami, ktoré sú práve požadované.

     Či už sa stretnete s misami vyrobenými takmer pôvodným spôsobom v pôvodnej himalájskej oblasti alebo s uhladenými terapeutickými misami vyrobenými v moderných podmienkach, budete určite očarení prirodzenou silou, akú tieto nástroje v sebe majú. Na prvý moment, keď sa Vám takáto spievajúca misa ocitne v rukách a vy započujete jej tóny, pravdepodobne dlho nezabudnete. Vo zvuku misy nájdete niečo nevysvetliteľné, niečo očarujúce, niečo upokojujúce a niečo, čo presahuje Vašu vlastnú existenciu, ako príroda sama, ktorá na nás pôsobí rovnako. Je to jeden zo spôsobov, ako sa nám naša Zem, pomocou jej darov – kovu, prihovára. Každý človek, čo sa započúva do tejto vesmírnej piesne, si isto nájde vlastný spôsob, ako vnímať tento fenomén. Osobný prežitok bude pre každého iný, a predsa v niečom rovnaký.
     Prevládajúce silné racionálne myslenie, ktoré táto doba podporuje, tu nebolo vždy. Zároveň ako sa stupňuje materiálny a racionálny tlak spoločnosti na človeka, ako sa život a svet pomocou technológií zrýchľuje a komplikuje, takisto stále viac a viac rastie v ľuďoch túžba po duchovnej obrode a zmene, túžba po jednoduchosti, návrat ku koreňom svojej duchovnej podstaty. Tibetská miska reprezentuje túto jednoduchosť dokonale.